Jak se zneužívají big data a jak z toho ven? Ptali jsme se kryptoapoštola z Paralelní Polis

Nemáš bitcoin? Skoč si vybrat z bitcoin bankomatu, a pak sám zaplať u pokladny, nebo přilož čip, pokud jsi kyborg. Takhle nějak probíhá placení v jediné kavárně na světě, kde člověk s běžnými penězi nepochodí.

Kavárna se nachází v coworkingovém prostoru Paralelní Polis v pražských Holešovicích, který spoluzaložil Juraj Bednár, etický hacker a kryptoapoštol. Mluvili jsme spolu o křehkosti soukromí, manipulaci s big daty a způsobu, jak z toho vyjít ven.

Vzhledem k tomu, že je Juraj Slovák, nechali jsme jeho odpovědi ve slovenštině.

Máme dnes vůbec soukromí?

Závisí v akej oblasti. Čo sa týka peňazí, tak banky a štát vedia o našich financiách všetko, pretože už neexistuje bankové tajomstvo. Preto vznikli kryptomeny, ktoré sú anonymné. Čo sa týka komunikácie, tak sme silne odpočúvaní. Všetky štáty chcú zbierať čo najviac informácií a čo je mimo ich hranice, to odpočúvajú plošne bez akýchkoľvek legálnych dopadov. Keď sme na internete, tak naše správanie sledujú rôzne firmy.

Juraj Bednár

Jak prakticky využívají firmy a jiné instituce sesbíraná big data?

Sú rôzne spôsoby, ako ich využiť. V americkom obchodnom reťazci Target to došlo tak ďaleko, že softvér dokázal na základe hodnotenia nákupov predpovedať tehotenstvo jednej stredoškoláčky a zaslať jej domov zľavu na plienky a iné produkty pre budúce mamičky. Bolo to medializované, pretože jej otec si tej ponuky všimol a zavolal do obchodu, čo si to dovoľujú. Nakoniec zistil, že bola skutočne tehotná. Takže zľavy na plienky pomôžu, ale je otázne, či je v poriadku, že supermarket vie takú intímnu vec skôr ako rodinní príslušníci.

Co dalšího je možné z dat vykouzlit?

Na základe objemu veľkého toku dát majú (nielen) sociálne siete neuveriteľnú moc ovplyvňovať naše správanie. Keď Facebook zistí, že tam nechodím často, snaží sa ma tam nalákať. U mužov je bežné, že keď si ich kamarátky postujú selfíčka, tak tam chodí častejšie. Problém je, že moje kamarátky si selfíčka nerobia. Len že Facebook ide o úroveň ďalej. Vie, že keď moje kamarátky uvidia selfíčka svojich kamarátok, tak si spravia selfíčko. Takže oni ovplyvnia správanie mojich kamarátok, ktoré potom ovplyvní mňa, a nikto si nevšimne, že sa stalo niečo nezvyčajné.

K čemu je to Facebooku dobré?

Facebook žije z reklamy a snaží sa tam človeka udržať čo najdlhšie, aby bol exponovaný reklamám a ponukám. Jedna vec je zbieranie dát a druhá je vyhodnocovanie. Keď vedia, ako reaguješ, tak ti môžu zmeniť náladu. Zo všetkých dát má Facebook vypozorované, čo ťa zaujíma, čo ťa štve a tak ďalej. Môžu vedieť, že sa naštveš, keď uvidíš tvár Andreja Babiša. Keby ťa chceli naštvať, tak ti ho ukážu, lebo nájdu tvojho kamaráta, ktorý zdieľal nejaký článok kde bola jeho fotka – a ten ti môžu prednostne ukázať.

Proč by tě chtěli naštvat?

Môžu ti chcieť niečo predať. Facebook môže mať vypozorované, že keď máš zlú náladu, kúpiš si niečo sladkého. Keď jedného dňa budú vedieť, že si pri cukrárni, čo im bráni ťa trochu naštvať? Keď vedia tvoje správanie, tvoju náladu a tvoje reakcie, tak stačí malý impulz, ktorého si nie si vedomá, naštvú ťa, kúpiš si koláčik a ešte si šťastná.

V nejlepším případě ten koláček ještě vyfotíš a nahraješ na svoji zeď. To je ale paradox. Když tohle všechno víš, jak se k sociálním sítím stavíš ty?

Používam ich na šírenie propagandy. (smiech) Nepíšem tam o tom, kde som bol a čo som robil. Dávam tam veci, ktoré sú pre ľudí dobré ako články, podcasty, videá a udalosti.

A co ostatní kanály jako e-mail, zprávy a volání. Jak si hlídáš své soukromí?

Komunikujem výhradne šifrovane. Nepoužívam klasické telefonovanie. Blokujem reklamy a okrem toho používam paralelný finančný systém, ktorý človeka nesleduje. Keď platím v obchode, tak iba v hotovosti.

Paralelní Polis vlastně také pomáhá člověku vyjít z tohoto systému kontroly ven.

Presne tak. Cieľom je ľudom ukázať, že existuje a funguje nejaký paralelný (finančný) systém. Keď k nám ľudia prídu do kaviarne, rýchlo zistia, že tu môžu fungovať len s kryptomenami. Dávame im možnosť sa vzdelať v našom Institute of Cryptoanarachy. Malá časť prejde do coworkingu a cryptolabu, čo je hackerspace a vyrábajú tam nové produkty, ktoré potom idú do sveta alebo ich používame v priestore.

Nedokážu si představit, jak se vám podařilo postavit celý koncept včetně placení výplat v bitcoinech.

Na začiatku mi to tiež pripadalo ako šialenosť. Bol to úplný punk, pretože sme nevedeli ako pracovať s rýchlo sa meniacim kurzom. Nakoniec sme prišli na spôsob, ako tu nevýhodu otočiť na obrovskú výhodu. Na jednej strane máme extrémne krátke účtovné intervaly, ktoré zabraňujú veľkým rozdielom v kurze. Na druhej strane máme extrémne dlhé intervaly, kedy z kapitálového fondu nakupujeme veci len vtedy, keď je to kurzovo najvýhodnejšie. Nevieme síce povedať, kedy „kúpime kávovar“, ale vieme, že ho kúpime o 30 % lacnejšie ako konkurencia.

Je pravda, že vaše know-how otevřeně sdílíte?

Áno, snažíme sa koncept Paralelnej Polis otvoriť a podporovať vznik podobných priestorov po celom svete. Teraz otvárame jeden v Bratislave a je možné, že počas roku 2018 pribudnú ďalšie.

Nebude to pro vás konkurence?

Vôbec to takto nevnímame. Našim cieľom je umožniť ľudom vyjsť von a keď bude viac takých priestorov, tak to bude lepšie. Mám rovnakú skúsenosť so svojou IT security firmou. Jeden z mojich dobrých kamarátov má konkurenčnú firmu, ale ja som si uvedomil, že keď sa mu bude dariť, tak splní môj primárny cieľ, čo je, aby bol internet bezpečný, až druhotné je zarábať peniaze.

To zní hezky, ale v praxi si většinou konkurence šlape po patách.

Možno že hej, záleží obor od oboru. Lidl a Žabka takto harmonicky asi nepracujú. Každopádne je dobré sa nad spôsobom, akým pracujeme zamyslieť inak. Nemusíme to robiť tak ako to bolo vždycky. Nassim Taleb hovorí, že dve najnávykovejšie veci sú heroín a závislosť na mesačnej výplate. Ja by som k tomu ešte pridal cukor, ale inak s ním súhlasím.

Jaké je tedy podle tebe řešení?     

Keby som hovoril, že kryptomeny, tak sa opakujem. (smiech) Tak napríklad ja už nepracujem osem hodín denne, skôr striedam prácu, vzdelávanie a oddych. Starý model, že najprv sa všetko naučím na školách, potom pracujem a potom oddychujem na dôchodku, je blbosť. Vďaka technológiám sa tento cyklus zrýchľuje a skracuje. Jeden týždeň viac pracujem, druhý týždeň si čítam knižky a potom idem na týždňovú dovolenku.

Vystačí ti to finančně?

Teraz už áno, ale najprv som si musel spraviť finančnú rezervu. Keď pracujem, tak sa mi navýši, ale nemám problém, keď mesiac nerobím. Uvedomil som si, že potrebujem oveľa menej peňazí, než som si myslel. Všeobecne sme ako spoločnosť veľmi bohatí a možno by sa ľudia mali niekedy zamyslieť nad tým, či naozaj potrebujú toľko pracovať.

Diskuze k článku

  • Petr Paščenko

    Bože, tohle je blábol. Proč lidé šíří fantazie bez špetky znalosti. Znát informaci má svou cenu a cena pro získání znalosti musí být podstatně menší, než zisk, který informace přinese. Uvedené příklady neobstojí ani jako ilustrační.